POD PIESKOM
Hypogeum: mechanizmus pod arénou
Dvojposchodový labyrint chodieb, klietok, navijakových výťahov a padacích dverí pod arénou – skrytý mechanizmus, vďaka ktorému sa levy a kulisy objavovali akoby odnikiaľ.
Check dates and availability ↗Čo sa skrývalo pod podlahou
Aréna, do ktorej sa dnes pozeráte, je v skutočnosti odkryté suterénne poschodie Kolosea. Pod drevenou bojovou podlahou, pridanou približne o desaťročie po otvorení budovy za cisára Domiciána, sa rozprestieralo hypogeum – z gréčtiny znamená „podzemie“ – dvojposchodový labyrint tehlovo-kamenných chodieb, komôr a klietok pokrývajúci celú plochu arény. Bola to prevádzková úroveň najväčšieho divadla staroveku, úplne skrytá pred desiatkami tisíc ľuďmi nad ňou. Tu sa gladiátori pripravovali na svoj posledný okamih, divé zvieratá pobehovali v stiesnených ohradách a javiskoví pracovníci pracovali v šere pri svetle lámp. Spájajúce chodby dokonca viedli aj mimo samotnej budovy – jedna zrejme spájala hypogeum s neďalekými kasárňami gladiátorov, ďalšia smerom k stajniam –, takže účinkujúcich aj zvieratá bolo možné priviesť nepozorovane a v aréne sa objavili akoby odnikiaľ.
Výťahy a padacie dvere
Genialita hypogea spočívala vo vertikálnom riešení. Pozdĺž jeho chodieb bolo rozmiestnených mnoho staníc so šachtami a zdvíhacími zariadeniami – desiatky, podľa niektorých rekonštrukcií možno až osemdesiat –, každá s drevenou plošinou pohybujúcou sa v kamennej drážke, ktorú dvíhal navijak otáčaný tímami mužov ťahajúcich za laná. Zviera v klietke sa mohlo naložiť dole, vytiahnuť šachtou hore a uvoľniť cez výklopné padacie dvere v podlahe, takže sa vrhlo do arény akoby vyčarované. Rovnakým spôsobom sa dali dvíhať aj maľované kulisy, umelé skaly a celé húštiny stromov, aby vyzdobili piesok pre inscenovaný lov. Protizávažím vybavený mechanizmus dokázal rýchlo a postupne zdvíhať značné bremená, čo organizátorom umožňovalo pripravovať jedno prekvapenie za druhým – špeciálne efekty tej doby, poháňané výlučne svalovou silou a lanami.
Zvieratá, klietky a zákulisný zhon
V deň hier bolo hypogeum miestom hluku, horúčavy a nebezpečenstva. V klietkach sa nachádzali medvede, veľké mačkovité šelmy, diviaky a exotickejšie dovezené druhy – leopardy, pštrosy, dokonca občas aj slon –, privezené z celej ríše a držané dole až do svojej chvíle. Gladiátori čakali v bočných komorách; zranených a mŕtvych odnášali cez bránu, ktorú Rimania s pochmúrnou úctou spájali s Libitinou, bohyňou pohrebov. Pod najnižším poschodím viedli odvodňovacie kanály, súčasť systému, ktorý bránil zaplaveniu suterénu. Riadenie tohto všetkého – načasovanie výťahov, uvoľňovanie zvierat, uprázdňovanie arény medzi vystúpeniami – si vyžadovalo malú armádu obsluhy a nárokovalo si choreografiu, akú by sme dnes prirovnali k veľkej divadelnej produkcii, a to všetko úplne neviditeľné pre dav nad hlavou.
Otázka námorných bitiek
Antickí autori opisujú najstaršie predstavenia Kolosea vrátane naumachií – predstieraných námorných bitiek odohrávajúcich sa v zaplavenej aréne –, konaných predtým, než Domicián vyhĺbil hypogeum a uzavrel podlahu nad ním. Či amfiteáter naozaj mohol byť zaplavený a akým spôsobom, je medzi historikmi skutočne predmetom sporu. Niektorí tvrdia, že odtokové kanály budovy a neďaleké akvadukty mohli naplniť plytkú nádrž nad pôvodnou podlahou; iní si myslia, že správy sú prehnané alebo že takéto bitky sa v skutočnosti odohrávali inde a neskôr sa pripísali k legende Kolosea. Isté je, že po vyhĺbení podzemných galérií sa zaplavovanie stalo nemožným – mechanizmus dole musel zostať suchý. Ak sa zaplavené bitky vôbec konali práve tu, patrili len k úplne prvým rokom existencie budovy, ešte pred vznikom suterénu.
Prečo to dnes všetko môžete vidieť
Po väčšinu svojej histórie bolo hypogeum neviditeľné, zastrešené drevenou podlahou pokrytou pieskom. Táto podlaha dávno spráchnivela a zmizla a chodby sa potom pomaly zapĺňali zeminou a sutinou, úplne odkryté až archeológmi v modernej dobe. Výsledkom je typický prierezový pohľad, ktorý sa stal ikonickým obrazom Kolosea: namiesto pohľadu na hladký ovál piesku sa pozeráte dole do odkrytého tehlového labyrintu. Úsek podlahy bol v posledných rokoch na okraji arény rekonštruovaný, čo umožňuje, aby sa pri návšteve dna arény ľudia opäť ocitli na úrovni bojovníkov, pričom zvyšok hypogea zostáva viditeľný zdola. To, čo vyzerá ako ruina, je v skutočnosti odhalený mechanizmus.
Ako vidieť hypogeum na vlastné oči
Prístup priamo do hypogea – prechádzanie chodbami namiesto pohľadu na ne zhora – je najprísnejšie obmedzený zážitok, aký Koloseum ponúka, uvoľňovaný len malým skupinám so sprievodcom v presných časových slotoch. Ide o úplne inú vstupenku než prístup na dno arény, hoci niektoré prémiové prehliadky oboje kombinujú. Zdola na vás rozsah inžinierskeho diela zapôsobí spôsobom, aký sa z tribún nikdy nedostaví: výška šácht, opotrebovaný kameň v drážkach výťahov, celá zložitosť mechanizmu postaveného na presúvanie levov a kulís cez pevnú podlahu. Ak vaša ponuka zahŕňa podzemie, považujte to za najvzácnejšiu vec na celom mieste; ak nie, pohľad zhora z dna arény vám aj tak ukáže celý tento dômyselný systém.